Myslivost, lovectví, myslivecká videa, lovecká videa, myslivecké fotky, lovecké fotky

Aj toto zimné ráno mi dávalo pocit slobody, ako každé , ktoré trávim v spoločenstve majestátnych smrekov porastených machom a lišajníkmi. Skrývajú toľko tajomstiev a človek má pocit , že sa s nimi môže podeliť aj o tie svoje. A naopak, že nejaké sa aj dozvie. Keď nie od nich, tak aspoň zo zasneženej knihy, z ktorej sa dá vyčítať skutočne veľa. Je to neopakovateľný pocit kráčať z kroka na krok úzkym chodníčkom , či krajom lesa a pritom dávať pozor na vietor , aby som nezradil tých čo sú v lese doma. Urobiť pár opatrných krokov a pritom kontrolovať, čo sa deje v okolí. Všetky zmysly sústredené na sto percent, pretože iba tak môžete vidieť a počuť to, čo lesy skrývajú. Ani dnes to nebolo iné a spolu s pár priateľmi kontrolujem zákutia nášho revíru. Pár krokov a počúvam, zase pár krokov a zase chvíľu postáť. Počúvam, či niekde nepraskne halúzka, čo by svedčilo o pohybe diviačej alebo jelenej zveri... Ale nič. Som v hustom prebierkovom poraste, bez výchovných zásahov, takže viditeľnosť nie je veľká. O to viac musím byť opatrnejší. Zrazu zbadám pohyb... Asi srnčia. Blíži sa ku mne. Vietor mám dobrý. To už rozoznávam šelmu .Vlk. Chvíľu váham. Zmiatol ma krátky chvost, ktorý má pravdepodobne odhryznutý pri vlčom súboji. Dvíham k plecu svoju zamilovanú zlamovačku v 8-mičkovom kalibre a umiestňujem kríž za ľavú lopatku. Horou sa ozve výstrel. Vlk padá najprv na zadok , potom na bok a po tichom zakňučaní zhasína. Prichádza ku mne môj kamarát a spolu ideme na nástrel. Radosť je obojstranná. Je to nádherný pocit zvíťaziť nad najopatrnejšou šelmou našich hôr a ešte krajší, ak vám k úspechu úprimne blahoželajú kamaráti. Ešte posledná úcta vzácnej šelme a poďakovanie Diane . Diana, vďaka Ti.