Myslivost, lovectví, myslivecká videa, lovecká videa, myslivecké fotky, lovecké fotky

V Septembri sa všetko v lese sa pomaly pripravuje na zimu, len jeleňom sa práve začalo obdobie lásky. Je chladná mesačná noc, steblá trávi postupne obaľuje prízemný mráz a horou sa ozýva hlas kráľa našich lesov. Asi takto nejako som si predstavoval tohto ročnú jeleniu ruju. Žiaľ matka príroda na moje predstavy nepozerá a priniesla nám teplé noci plné dažďa. V stredu 20.9.2017 sa celý deň chystám na večernú postriežku, pretože utíchol dážď a aj slnko sa konečne ukázalo na zamračenej oblohe. Do obedu zájdeme spolu s kamarátom na hory pozrieť sa po nejakých hubách a dúfame, že začujeme aj nejakého jeleňa. Príroda opäť nevyslyšala naše prosby a my sme nielenže jeleňa nepočuli ale dokonca sme nenašli ani žiadna hríby do vianočnej polievky. Trocha sklamaný sa cestou domov zhovárame a ja ho volám, či by mi na večernej postriežke neurobil spoločnosť a keďže má prírodu rovnako rád ako ja tak hneď súhlasí. Keď sa však podvečer stretneme dvíha sa silný vietor a obloha sa pomaly zaťahuje. Táto zmena počasia mení aj moje plány. Namiesto toho aby sme si sadli na vysoký otvorený posed volím možnosť sedenia v aute. Na Vitare sme sa vyviezli k posedu a ostali sme sedieť vnútri pretože vietor ešte viac nabral na sile. Asi po pol hodinke sedenia nám na lúku pod autom vychádza výradový jeleň, prvej vekovej triedy. Pozorne si ho prezeráme a ja som rád, že v takomto počasí sme do lesa nešli zbytočne. Po chvíľke sa k jeleňovi pripája aj výradový srnec druhej vekovej triedy. Pozorujeme túto výradovú dvojicu a sme radi, že nemusím sedieť v tom vetre vonku. Čas plynie a horou sa bohužiaľ žiadne jelenie ručanie neozýva. Je asi 19:00, keď ma kamarát upozorňuje na sivý bod v rohu lúky. Beriem ďalekohľad a naozaj je tam. Ten na ktorého som už neraz čakal celú noc. Biele pásy na hlave prezrádzajú, že nás prišiel navštíviť pán jazvec. Už na prvý pohľad sa mi zdal celkom veľký. Pomaly otváram dvere auta beriem ďalekohľad a ZG-čku a snažím sa trocha skrátiť asi 150 metrovú vzdialenosť. Silný vietor našťastie prekrýva zvuk mojich krokov. Krajom lesa sa pomaly približujem k jazvecovi. Vďaka dobrému vetru a šeru ktoré padlo na lúku som sa priblížil asi na 70 metrov. Sadám pod malú borovicu a opriem si o ňu galašku. Ešte jedna kontrola ďalekohľadom či je jazvec stále na mieste. Je tam. Už ho pozorujem cez puškohľad a zapínam bodku. Krátky výdych, nádych ustálenie bodky na komore tejto nočnej šelmy a lesom sa ozýva výstrel po ktorom jazvec ostáva v ohni. Rýchlo prebíjam a ešte chvíľu sledujem jazveca cez puškohľad. Je po všetkom. Celý deň som sa hneval na prírodu a na to aké počasie na mňa zoslala a pritom som ani netušil čo má vlastne za lubom. Po krátkej modlitbe a vďake patrónom sa vraciam k autu, kde ma už nedočkavo čaká kamarát. Všetko mu referujem a už spolu sa ideme pozrieť na môj úlovok. Po krátkej obhliadke vzdávam starej jazvečici poctu a prímam zálomok na znak úspešného lovu. Nasledovalo zdokumentovanie úlovku a odchod domov, kde nás čakalo ošetrenie jazveca. Poľovačka o samote má svoje čaro ale ako sa vraví „Ve dvou se to táhne líp.“. Ešte raz by som chcel patrónom poďakovať za tento nádherný zážitok. A na záver len dodám, že po vyvarení a odmeraní lebky mi vyskočila hodnota 22,31 čo predstavuje bronzovú medailu, takže z tejto trofeje som mal o to väčšiu radosť.